Soňa Durčanská
„A vy ako dlho pracujete v BKIS?“ pýtajú sa často mladší zamestnanci kolegyni Soni a tá sa vždy usmeje a odpovie: „Dlho.“ Soňa Ďurčanská (64) nastúpila do Parku kultúry a oddychu v roku 1982. Išlo o organizáciu, ktorá v novembri 2003 splynula spolu s ďalšími príspevkovými organizáciami – Mestským kultúrnym strediskom a Bratislavskou informačnou službou do jednotnej mestskej organizácie – Bratislavského kultúrneho a informačného strediska.
Štyri desaťročia v kultúre
„Mala som 24 rokov a vyštudovala som nadstavbové štúdium v odbore Kultúrno-výchovná práca a jej riadenie. Chcela som pracovať v kultúre, a keď som nastúpila do vtedajšej
mestskej kultúrnej organizácie, netušila som, že kultúra sa stane neoddeliteľnou súčasťou môjho života.“ V ikonickej budove mala okrem iného na starosti Klub spoločenských tancov PKO. Išlo
o najstarší tanečný klub na Slovensku. „V Parku kultúry a oddychu sme robili medzinárodnú súťaž, ktorú už možno súčasná generácia ani nepozná – Dunajský pohár. Išlo o veľkolepú súťaž v tanci, ktorej sa zúčastňovali najlepšie tanečné páry z celého sveta – Veľkej Británie, Afriky či Japonska,“ spomína. Stretla sa s mnohými umelcami, hudobnými skupinami a spevákmi.
Keď sa jej spýtam, či jej niektorý z nich utkvel v pamäti, so smiechom si zaspomína: „Na Mestskom kole politickej piesne, čo bola súťaž speváckych hudobných skupín,
sa zúčastnila kapela Ventil RG, súčasťou ktorej boli aj speváci Janko Kuric a Robo Grigorov. Na názov ich piesne nikdy nezabudnem. Volala sa Radšej budem dnes aktívny ako zajtra
radioaktívny.“ Nikdy nepremýšľala o pracovnej zmene? „Hovorí sa, že človek by mal prácu po istej dobe zmeniť, aby sa posunul vpred. Vieš, za tie roky som zažila veľa zmien – prešla som niekoľkými pozíciami, pracovala som na desiatkach, možno aj stovkách podujatí, viackrát sme sa sťahovali, mala som viacerých nadriadených. Nemám pocit, že by moja práca bola stereotypná,“ vysvetľuje. V 80.tych a 90.tych rokoch bola práca s modernou technológiou veľmi striedma. „Využívali sme poštu a sem tam pevnú linku. O počítači či mobilnom telefóne sme ani nechyrovali,“ spomína si. Dnes ovláda mailovú komunikáciu, pripravuje tabuľky v Exceli či prezentácie v Powerpointe. „Na techniku nemám prirodzený talent, ale myslím si, že pre udržanie životaschopnosti mozgových buniek je dôležité nebrániť sa novým poznatkom a technológiám.“
Otužilkyňa s „enviro“ cítením
Aktívny pracovný život vyvažuje rôznorodosťou aj v živote súkromnom. Niekoľkokrát do
roka chodí na lyžovačky s priateľmi, s bicyklom prešla veľký kus Slovenska, časť Rakúska a Maďarska a cez leto ju často stretnete na Zlatých pieskoch. Nedávno sa zapísala na Univerzitu tretieho veku. „Vždy som sa zaujímala o umenie, archeológiu, prečítala som veľa kníh a tak som si na univerzite vybrala odbor Človek a príroda. Chcela som sa dozvedieť nové zaujímavé informácie a v neposlednom rade som si chcel „prevetrať mozgové bunky“, v mojom veku to je dôležité,“ vysvetlila mi so smiechom dôvody ďalšieho vzdelávania. Začala sa venovať aj otužovaniu. S priateľmi – otužilcami sa vybrala na jej obľúbené Zlaté piesky. „Najprv som im stopkami merala čas, samozrejme som stála na brehu a len pri pohľade na to, ako s ľahkosťou vkročili do ľadovej vody, mi bolo zima,“ spomína. No a keďže Soňa je žena, ktorá sa riadi heslom „Čo ma nezabije, to ma posilní,“ rozhodla sa pobyt v studenej vode vyskúšať. „Bolo to hrozné! Myslela som, že to nezvládnem, voda bola neskutočne ľadová, no zatla som sa a povedala si, že vydržím päť minút. Nakoniec som v nej zostala o sedem minút viac a ten pocit eufórie a hrdosti, že som to zvládla, bol neopísateľný.“ Keď som sa jej spýtala, akú má métu v otužovaní, okamžite odpovedala, že méty si nikdy nedáva a spolieha sa na vlastné telo, ktoré jej povie dosť. No, a aby toho nebolo málo, vo voľnom čase zbiera odpadky. „Aj táto moja aktivita vznikla úplne spontánne. S kamarátkou sme často chodili na prechádzky a ona vždy zbierala do vreca odpadky. Raz som si povedala, že jej pomôžem a výsledkom je, že teraz už pravidelne zbierame odpadky a kamarátka dokonca založila na Instagrame skupinu, kde informuje o našich aktivitách. Spojila som pohyb na čerstvom vzduchu s dobrou vecou. V súčasnosti čistíme od odpadu Zlaté piesky a pracujeme na veľkej skládke Čierny les pri Malom Dunaji,“ hovorí spokojne.
Sonine NAJ
Najnezabudnuteľnejší zážitok: Mám ich niekoľko, ale medzi ne patrí určite koncert už zosnulého Karola Kryla v PKO. Malý muž na veľkom javisku, bolo to veľmi emotívne.
Nesplnený sen: Chcela by som ešte vidieť kus sveta. Milujem cestovanie a túžim v blízkej dobe vidieť Madeiru a Faerské ostrovy.
Najadrenalínovejší pracovná zážitok: Určite summit Bush Putin a návšteva kráľovnej Alžbety II. v Bratislave.
Najkrajšie na práci v kultúre je… Keď vidím divákov, ktorí sú šťastní a naplnení z príjemného kultúrneho zážitku.